Tiché more, odrážajúci sa mesiaca svit
so sklopenými ocami prichádzam na to,
že sa už nemám kam skryť.
To že to bolo tvoje rozhodnutie to ja viem
tak buď pokojný
to že ta Ľúbim už ti nepoviem
tvoje chladne srdce a sebecké myslenie
vzal mi so srdca to roztomilé cítenie
vzal si mi radosť s ktorou si ty prichádzal
a ja toľko som sa ti prosila aby si odo mňa neodchádzal
bála som sa lásky ja vedela som prečo
odišiel si, a som ostala stáť tuhá, bez hlásky
ale ďakujem ti, ďakujem že som na dne
ďakujem že si ma nechal láskou poraziť
ja môžem sa konečné od dna odraziť
ja hlúpa som bola viem
nemusí mi to nikto hovoriť
ale ja myslela som si, že aj ja mam pravo,
aby si mi ľúbim ta mohol nakresliť
chýbalo možno posledne písmenko
možno len s mojej strany
teraz je čas zahojiť si rany
dám si šluka alebo fľašku?
cítim na tele tu triašku
nepoznásh ju, vjem
pocit keď feťák vidí dávku?
alebo ako keď topiaci chytá aj slamku?
nechápem ako sa to cele mohlo stať
ale je neskoro to všetko to ľutovať
keby sa dali aspoň spomienky vymazať
možno využil si ma na zbavenie sa
aj tak nefungujúceho vzťahu
vravish že to pravda nie je
ale ja važne neviem
to že si mi vravel ľúbim ťa boli len také slovíčka
prepáč ale pridapajú mi tak bezvýznamné
vtedy som sa im tešila, rada som bola, že som ta našla
no radšej by som bola keby som vtedy pred tebou ušla
tie prázdne reči, proste prázdne všetko
rozsypalo sa mi nadejí plné vrecko
ale nevadí, aspoň viem aká mam byt
vravel si že nemám byt ako doteraz,
ale ty si mi nedal dôvod byt iná
je to ako zlý romanticky horor s kina
niekedy sa cítim úplne strašne
čakám kedy slnko na oblohe pôjde spať
a ja sa pôjdem do krásneho sna zasnívať
ale nie sna o nás dvoch
chcem aby ten sen bol bez teba
nechcem sa viac dívať na teba
nie je to z nenávisti je to lásky
pretože s tvojej "lásky" mam teraz len vrásky
ani neviem či ta chcem naspet alebo nie
dúfam že slovo ľúbim ta už nikomu nepoviem
neverila som v lásku, nechcela som ju vedela som že boli
ja myslela som si že ty za mnou stojish
začala som ta ľúbiť, nemusel si mi nič sľúbiť
ale padlo to ako železná opona
už nie si mi vôbec žiadna opora
tvoje chladne slova, bez pohľadu
prečo nemôžeš mat aspoň trosku ohľadu
mňa strašne boleli tvoje slova
a ani o tom nevieš
čo odohráva sa mi v hlave sa nikdy nedozvieš
chcem napísať že mi jedno aké máš pocity
že mi je jedno že máš kľúče od reality
ja len preklínam ten deň keď zrodil
sa v mojom srdci ten kúsok naivity
Komentáre